27. decembra 2010

Naruby

Mrzne. Večerná diaľnica, mesto ďaleko na východe. Nepoznávam to tu, nebol som tu pätnásť rokov, tak sa stretávame pri nákupnom centre. Zatvorenom, ešte majú Vianoce.
I took her to a supermarket
I don't know why but I had to start it somewhere
Volám jej — tak v McDonalds. Kým príde, čítam si. Elementárne častice. Póza, viem. Lepší nebudem.

McDonalds nie, zhodneme sa očami. Centrum. Sem som chodila do školy, hovorí. Ja som sem chodieval na pizzu. Smejeme sa. Sneh nám vŕzga pod nohami, gýčová výzdoba tomu pridáva nádych ranného kapitalizmu, ako si ho pamätám z minulosti.

Tentokrát to nie je interview, alebo ak áno, tak naruby. Príde mi takmer dokonalá.

Dve hodiny pri káve a je čas ísť. Odprevádzam ju, dostanem letmý bozk a smerujem tmou na ďalšiu akciu. Kde si trčal, pýtajú sa. Ešte tam trčím, odpovedám. Ešte vždy tam trčím.

1 Comments:

Blogger vera cicero said...

pekne. (na mna by elementarne castice veru dojem neurobili...:D)

28/1/11 23:07  

Zverejnenie komentára

<< Home