Prebral som sa asi o štvrtej ráno. Zaborený do gauča v housovom klube, v ruke stále zvieram pohár. Vodka Red Bull. Žije to tu — všetci bez výnimky zabíjajú svoje mozgové a pečeňové bunky liehovinami v kombinácii s ďalšími viac či menej legálnymi omamnými látkami. Vzduch možno krájať, aby ani pľúca nezávideli.
Pokúšam sa zaostriť — hej, už ho vidím. Balí blonďatú kočku. Kočka ho nepočuje a ani nepočúva. Nepomáha vyložiť na stôl kľúče od BMW. Na to sa tu nehrá. Chcel by, veľmi by chcel, ale takto to nefunguje. Treba nechcieť, hovorím mu to roky, no ešte vždy to nepochopil.
S postupujúcim ránom som stále viac v pohode. Alebo len ignorujem svoju ťažkú opitosť. En passant do seba hádžem ďalšie vodky, s barmanom sa stačí dohodnúť pohľadom. V hádzaní pokračujem aj za svetla, mladého hádžem do taxíka a sám sa odchádzam domov hodiť do postele a vychutnať si ticho.
Už sa teším do práce. Víkendy vedia byť strašne únavné.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
Mna posledne dni vycerpava hruska. A akutna nespavost, ktoru sa pokusam riesit tou hruskou. Zatial to nepomaha ale stale verim.
Zverejnenie komentára