Spolu na posteli. Smejeme sa, naťahujeme. Zhovárame sa viac ako kedykoľvek predtým. Je to intímne — aspoň pre mňa. Odrazu to cítim. Vyhýbam sa dotykom a pohľadom. Som tu a nie som. A jej sa to páči, viem to. Len neviem, či je to všetko, čo chce. Keby som vedel, keby som tak vedel!
Tak čo? Čo by som robil? Vášnivo by som sa s ňou dnes v noci miloval a tie ďalšie by mi za to nestála? Sľúbil by som — sám sebe, samozrejme — že to bude všetko inak — len aby nebolo? Pretože je príšerne ťažké to zmeniť. Zmeniť seba.
Takže miesto toho Beethoven. Znova.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
vy chlapi ste strasni kokoti
ja uz nicomu nerozumiem... co muzi vlastne chcu? intimita a neha uz je zprofanovana...
suck it b*tches, be beee, a moj chlap vie co chce, a som to ja, lebo mna chcu vsetci, vsade kam sa pohnem, sa idu posrat, be beee :))
Zverejnenie komentára