Prišla na mňa jarná únava. Nechce sa mi nasávať. Nezáujem. Žiadne víkendové čiaročky, žiadne kolieska. Nechce sa mi ponocovať. Upadám. Keď ma niekto volá von a je to ďalej ako cez ulicu, otáľam. Nechce sa mi, vysvetľujem, čo budem zatĺkať. Je mi dobre doma. Zídeme sa u mňa, keď chcete. Alebo ani radšej nechoďte, hodím nejaký film do DVD, ulejem si jedného Jima a pomaly ho budem chlípať, osamote, spokojne, vyrovnane.
Nezaberá ani ale budú tam buchty. Asi je to vážne. Kým sa nejaká nedostaví a iniciatívne mi nezačne sťahovať rifle, nebudem to riešiť.
Stačí mi jazz. Musím nabrať sily na leto. A to je za dverami.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
Veru, ulozme sa na zimny spanok a podme hajat, aj ja som unavena. :-)
boze, ty si ma uplne odhadol. Ale takto som "jarneunavovala" asi dva tri tyzdne, prisiel drasticky comeback ,-)
Skratka len naberas energiu. Neboj sa nist.
a mozno to bude tym pribudanim sedivych vlasov... na stare kolena sa to vraj stava :-P
takto podobne sa citim aj ja....obcas sa to stava kazdemu,ale jesenna unava prejde, v zime si riadne pospime
aj ty?
Zverejnenie komentára