Ráno

Priletel som v noci. Rýchla sprcha, následne párty. Jedna ponuka na sex. Ošahal som si ponúknutý tovar a nechal som to na inokedy. Asi na nikdy. Iba jeden Jim Beam a tri pivá. Pochmúrna nálada.

Vstal som o šiestej, skoro som nespal. Čítal som noviny, bol som sa prejsť, počúval som ELO. Zase tá nálada.

Mám rozosratý biorytmus. A asi mi prijebáva. Viac ako inokedy.

Cesty

Keď prídem na Slovensko, nič nekritizujem, pretože inak sa nájde nejaké geňo, čo ma označí za zakomplexovaného, zhýčkaného emigranta. Iba sa teším z tých jemných rozdielov medzi mojim rodiskom a adoptívnym domovom.

Tak len pár dopravných postrehov z niekoľkých sychravých jesenných dní na česko-slovenských cestách:

1. Vodiči majú v piči prechody pre chodcov. Špeciálne profesionáli na nákladiakoch a autobusoch. Niežeby som to nevedel, ale vždy zabudnem, tak ma to potom nanovo poteší. Vychutnával som si to v Nitre. Kým ja som zastavoval pred každým prechodom, kde sa zgrupovali pešiaci, ostatnú premávku to nijako neovplyvnilo. Chodci boli zmätení, zjavne sú zvyknutí prebehovať a naraz nevedeli koľko bije. Kým opäť nezabudnem, budem poučený. Chodcov nestresovať, nezastavovať, nespomaľovať, prípadne zapnúť stierače.
   
   
2. Platil som v Seredi na benzínke kreditkou, týpek ju prehnal terminálom, rovno mi ju vrátil a ďalej ma neriešil. "Nechcete to podpísať?", navrhol som. "Šak bola s pinom, néé?", odpovedá týpek. "Nebola", hovorím. "Ále čo, netreba, vy vyzeráte tak duvóveryhodne!", oznámil mi. Popiči front! Keď sa mi deň neskôr stalo to isté v severných Čechách, už mi to prišlo normálne.
   
   
3. Česi už zabudli, že majú bodový systém. V lete mali plné gate, teraz už frajerujú ako predtým. Štandardný chujko na firemnej fábii combi tlačí pedál na podlahu a žmýka z nej 170. Keď vidí fízlov, v panike brzdí, potom plače a/alebo pičuje.
   

Pohoda, až na počasie. Dúfal som, že sa budem kochať okolím ako doktor vo Vesničke, ale nič nebolo vidieť. Tak hádam na jar. Možno. Uvidíme. Alebo aj nie.

U2 v Sydney

Mal som chvíľami pocit, že sú uťahaní. Každopádne, bolo to po piči.

The Edge a Adam Clayton

Mimochodom, Adam je jediný z U2, ktorému sa raz nepodarilo doraziť na koncert. Bolo to v novembri 1993, zhodou okolností tiež v Sydney. Tak sa rozjebal, že nebol schopný postaviť sa na pódium.

Bono, spasiteľ

Milenka

Prišla jedno slnečné ráno. Oskar sa ešte zubil, keď som prekvapene otváral dvere bytu. Vhupli sme rovno do postele, rýchlo, bez slov, no mierne ustráchane, akoby to bolo po prvý raz. Trvalo to len ten jeden večer.

Neodišla. Stretával som ju v kuchyni. Vylihovala na mojom gauči. Zavadzala mi v posteli. Nevšímal som si ju. Ani som o ňu nezavadil pohľadom. Vyhýbal som sa jej. Tuším som ju začal nenávidieť.

Bola tu asi dva týždne. Dnes šla do piče. Ešte predtým som však na nej nechal svoj autogram.

Skurvená hypotekárna zmluva.

Merry-go-round

Mám takú neresť, že keď sa mi blíži dovolenka, prestávam robiť a už sa iba zašívam. Tentokrát sa to začalo už asi tri týždne pred plánovanou desaťdňovou návštevou Európy.

Začína sa to zlepšovákom na ojekabátenie firemného systému logovania sa v práci: jednoducho zavolám do roboty a George ma naloguje. Keď sa konečne zjavím, tak si akurát vybavím súkromné telefonáty, prečítam noviny a aspoň trikrát denne sa zase nenápadne vyparím. Niekedy sa vrátim domov, inokedy si kupujem košele alebo cédečká, no väčšinou sedím v kaviarni na pešej zóne. Následkom kávy potom večer nemôžem spať, takže potrebujem huliť, alebo ísť na nejakú akciu, aby som sa odrovnal.

A ráno som dobitý a nechce sa mi do roboty, tak zavolám Georgeovi, aby ma nalogoval...

Krabice

V utorok sme mali podnikový večierok. Generál na pobavenie zohnal akúsi škaredú feministickú piču, aby všetkým vysvetlila, ako sa správať k ženám. Chodí po všetkých firmách s tou istou prednáškou a pár slajdami v notebooku a má z toho fasácku živnosť. Celé jej učenie by sa dalo zhrnúť Georgeovými slovami: "Keď príde snobská kunda, predaj jej ružové VAIO."

V polovici prednášky som bezostyšne zaspal. Zobudil ma generál, aby mi pogratuloval, že môj obchod vyzerá najlepšie z celej firmy, že si tá piča všetky prešla a u mňa to vyzerá tip-top, zamestnanci sa k nej chovali milo a nikto ju neodjebal. Pecka, len zabudol spomenúť, že mi pridá.

Koncom týždňa sa u nás potom zastavil. Obzeral sa, pohmkával, a potom si ma zavolal, aby mi oznámil, že obchod vyzerá až príliš čisto a dobre. A či by sa s tým nedalo niečo robiť.

"Vyzerá to tu ako v parížskom butiku, mladý muž," hovorí mi ten chuj, ktorému stále trčí slama z topánok a oblieka sa ako dedinský pasák. "Možno by to chcelo vytiahnuť zo skladu nejaké krabice."

"Krabice?," v momente som sčervenal ako po siedmej slivovici.

"No, krabice, aby bolo vidieť, že máme dosť tovaru!"

Kokot. Úplný kokot. V štvrti s najvyššou penetráciou čiernych Amexov na hlavu na južnej pologuli bude ťahať do krámu krabice. Jebol som za sebou dverami a cez interkom som deckám dal vedieť, čo majú robiť.

Naťahať do krámu krabice, prirodzene.