— Ty ma nepočúvaš, — ozve sa kolega pobavene. I on kávičkuje.
Večer sa socializujem, nechávam si nalievať víno, pijem vodu, primerane sa bavím a miznem medzi prvými. Sadnem si na Ramble a pozorujem nočný svet. S vďakou odmietam ponúkaný džojnt.
Vyhýbam sa ľuďom.
Ostalo ich pár, s ktorými chcem skutočne byť, ostatní sú komparz.
Preletím z krajiny do krajiny, sedím v inom hoteli, potom ďalšia krajina, a potom znova ďalšia.
Ďalší päťhviezdičkový hotel, ďalší bar, ďalší kolegovia. Dokonca sa snažím hrať zábavného. Večer párty na pláži, som tam rád a zároveň mi to lezie na nervy, schizofrénia korporátneho života. Vyparím sa a fotím si nočné mesto.
Niekoľko posledných káv s výhľadom na more, posledných tisíc kilometrov a som doma.
Spím dobre.
