Dva dni som sa nedostal z hotela. Dva dni, dva dvanásťhodinové mítingy. Moja krehká psychika dostáva seriózne zabrať. Po treťom dni je konečne padla: som rozsekaný, halucinujem, možno by som ani nepotreboval chlastať. Ale načo riskovať? Padá to do mňa ako do studne.
Strih. Pár hodín neskôr, opúsťame jeden podnik a je čas nájsť si niečo iné.
Jebáááť, ideme jebáááť!, reve na mňa mierne naliaty obchodný partner a nadšene ma bije po pleci. Čo-ako prvotne nezdieľam jeho nadšenie, nechávam sa zlomiť. Jebať! Poďme!
Zastavujeme taxi na bulvári a využitím moderných technológií vysvetľujeme taxikárovi o čo nám ide. Google Translator, patrí ti vďaka za spoluprácu pri hľadaní najdrahšieho bordelu v meste.
40 eur vstup, 800 za fľašu. Viem, Moët, ale i tak. Nefunguje mi karta, hodí na mňa psí pohľad chlapík — tak platím. Jebať! V boxe máme sedem kundičiek, cítia lóve, milujú nás. Najkrajšie profesionálky, aké som kedy mal k dispozícii. Keď sa vymaním z tej spleti božských kôz a vagín, jednu z nich si beriem na izbu.
Najradšej by som okamžite zalomil, ale už to dohrám. Máš u mňa kilo navyše, keď sa ti podarí ma urobiť, dávam jej silnejšiu incentívu pracovať.
Podarilo. V taxíku potom zaspávam, preberie ma esemeska: Pošli číslo účtu, je to na firmu.
Vedel som, že nadnárodné korporácie majú niečo do seba: fondy.
27. apríla 2013
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)