Zmätok

Víkend: kúpené lístky na Lennyho koncert, prečítaná Isaacsonova kniha o Jobsovi. Prechádzky. Takmer žiadne rozhovory. Pokoj. Vnútorná čistota. Naivita? Čo som si myslel? Bolo to len ticho pred búrkou.

Pondelok: priskoro ráno v práci, dvanásť hodín bez výdychu. Brešem. Sto odoslaných mailov, niektoré pekne drsné. Intenzívny, nervózny deň. Pár rýchlych schôdzok. Prečo ľudia obkecávajú jednoduché myšlienky?

Moja tresknutá, rozorvaná myseľ nedokáže prestať myslieť na zajtrajšok. Sotvakedy sa cítim takýto zraniteľný, nahý. Ona hádam ešte o čosi viac; som to ja, kto to celé posral. Už len tým nápadom.

Roztrhnem ťa — vraví, no cítiť nehu.

Tak uvidíme.