Zavolal som jej, sotva som vystúpil z lietadla. Je z Prahy, oznamovala svojim kolegyniam povýšene, a ak som to správne pochopil, muselo to vyznieť ako keď príde niekto z Bratislavy do Trebišova.
Chcel som si len zresetovať hlavu a prepnúť na diametrálne odlišné časové pásmo. Ona chcela piť. Po štrnástej vodke som bol zresetovaný i aklimatizovaný. Bol čas ísť. K nej.
Prisala sa ku mne, a tesne predtým ako som odpadol, som si uvedomil, že by som mal. Ráno mi napadlo, že som síce mal, ale nemusel. A najmä nemohol.
Príď na reparát, pípla sms. Takže nie, vlastne som nemal na výber.
27. novembra 2010
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)