Prvé boli na rane notifikácie, bez výnimky, všetky. Potom zmizli firemné účty z mobilu a neskôr i tabletu. Aj ten tablet asi zakrátko zmizne. Žiadna pošta, žiadne notifikácie, žiadne starosti.
Keď som v záhrade, chcem byť v záhrade. Keď na obede so ženou, chcem sa na ňu dívať.
Mobil: 3797 kontaktov vyzerá hrozivo. Volám si s piatimi, dobre, možno siedmimi, z toho traja sú rodinní príslušníci.
Nemám Netflix ani Spotify.
Keď si kúpim košeľu, minimálne jedna letí. Rovnako aj ostatné handry. Ale vlastne si nič nekupujem. Sedím na terase vo vyťahanom tričku s nápisom Rolling Stones Licks Tour 2002-2003 a tuším, že už to doklepeme.
Po topánky chodím pätnásť rokov do jediného obchodu. A frekvencia nákupov postupne klesá. Tenisky mám doživotne vyriešené, jedny mi boli, tak som si vzal päť párov. Už mi je dosť vecí egal, tak v nich chodím aj na stretnutia s korporátnymi potentátmi.
Serie ma, keď dostanem darčeky. Nechcem veci, ale nie každý to chápe. Ďalšia kniha? Naposledy som intenzívne čítal v deväťdesiatych. Posledných päť rokov — možno päť kníh. Mal by som to všetko niekam redistribuovať.
V pivnici sa mi hromadí chlast. Priebežne ho posúvam ďalej. A asi začnem návštevám miešať drinky.
V nejakom štádiu človeku docvakne, že je to celé o zážitkoch a najmä o vzťahoch. Či je s kým — viesť rozhovory, smiať sa, zahrať squash, túlať sa po New Yorku alebo sa milovať. Všetko ostatné osral pes.
Stačí málo.
1 komentár:
Ja sa chcem túlať po New Yorkuuu :)
Zverejnenie komentára