Ráno. Opäť. Po príšernom týždni. Opäť. Väčšinu si nepamätám a čo si pamätám, by som si radšej nepamätal. Zresetovaný trikrát, z toho dvakrát so štartom do núdzového režimu. Cez víkend lialo. Nevytiahol som päty z hotela. Bez pláže, bez žien, bez hudby. Všetky krásy sveta sa vojdú na stolík.
Chlad. Chlad, zima. Paralýza. Prázdno. Dobre vychladený rôsol. Ja. Možno by som chcel byť z posledných síl aspoň trocha sentimentálny, no dochádza šťava. Inokedy.
Et moi j'ai pris
Ma tête dans ma main
Et j'ai pleuré.
21. augusta 2007
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
možno, inokedy. ale ten chlad to vystihuje.
si alkoholik
hlavne, ze si stastny
OCHALSTA - BORRACHO :)
ked uz ani sentiment nedokaze vypadnut von je to sila. aj ked pocas toho chlastania ho asi bolo kopcom.
Kto spominal chlast? Chorlavel som.
Zverejnenie komentára