Začiatok roka. Kolotoč. Letiská, salóniky, taxíky, hotely, kancelárie, reštaurácie. Stále dookola. Večer sŕkam koktejly na akcii nadnárodnej korporácie v jednom hlavnom meste a ráno sedím na mítingu stovky kilometrov ďalej v inom hlavnom meste a rozdávam rozumy miestnym kolegom. Následne leziem vyšťavený do postele v tretej krajine, len aby som si to za pár dní zopakoval v ďalších destináciách. Za posledných šesť mesiacov som dvakrát skolaboval. Nepomohlo. Kolotoč ma baví.
A potom —
Je to stále bližšie. Vnímam to, no ešte si to nepripúšťam. Médiá ma bombardujú, neuniknem. Svet, ako ho poznám, to má za pár. Dobre, rozumiem, len to chcem ešte pár dní ignorovať.
Dovolenkujem a pritom spovedám potenciálneho zamestnanca nad kávou, aby som nevypadol z rytmu. Už hlásia prvé úmrtia. Nervozita médií prerastá v paniku. Hlavne kúpiť múku alebo toaleťák, v závislosti od krajiny a konkrétneho pacienta.
Dezinfekcia je drahšia ako Jim Beam.
Idem stále ako motorová píla. Stovky kilometrov takmer jarnou krajinou, teším sa na posteľ. V tomto hoteli mi už tuším zakaždým dávajú rovnakú izbu. Len garáž majú stále preplnenú. A teraz —
Zazvoním a brána sa pomaly dvíha. Rozľahlé podzemné parkovisko je celkom prázdne. Postapokalyptický svet môže vyzerať úplne obyčajne. Fascinovaný si fotím garáž s jediným autom, mojim.
— Kde sú všetci? — pýtam sa na recepcii. — Neprišli! — odpovie sucho pán v slušivom obleku a lennonkách. Zdvihne zrak z papierov a pozerá sa na mňa, akoby som nechápal úplne elementárnu záležitosť bytia. Neprišli!
Ráno, počas schôdzky, sa dozvedám, že krajina za pár hodín hermeticky uzatvorí hranice. Prostriedky naliate do akcie plánovanej na ďalšie tri dni práve vyleteli komínom. Tí, ktorí sem letia, sa môžu otočiť na päte hneď po prílete, ostatní náhlivo ťahajú kufríky smerom k taxíkom. Už si ani nepotrasieme rukami. Všetci zrazu máme lepru.
Spätne si uvedomujem, že niektorých už nikdy neuvidím.
Hranicami prekĺznem na poslednú chvíľu. A potom sedím v mojej pracovni a civím do prázdna ako smutný Pablo. V priebehu niekoľkých dní mi zmiznú z kalendára všetky plánované akcie od Barcelony po Vegas.
Začína úplne iný život.
