Inak

Trocha Holly Golightly, trocha Mia Wallace. Elegantná, netuctovo krásna. Možno to boli obtiahnuté šatičky, možno havranie vlasy, možno pohár vína, alebo cigareta, ktorá jej — ako máloktorej — pristala.

Krásna, inteligentná, zodpovedná a cieľavedomá.

Zodpovedná! Jediná, ktorá sa so mnou kedy bola schopná dohodnúť, že naše nočné experimenty zostanú len experimentami. Bozkal som jej vlahé pery, dotýkal som sa jej a nepotrebovali sme si vymeniť ani slovo. Neviem, či sme sa niekedy vôbec držali za ruky. Jediná, ktorej som napísal stovky smsiek týždenne. Jediná, s ktorou som odpočiatku vedel, že ani jeden z nás nemá záujem meniť status quo.

Fascinujúca. Stretnúť ju pred rokmi, možno by som sa i zamiloval. Takto ostalo pri inom.

Povzdych

Nočný let. Pristávam rozsekaný, no o to šťastnejší. Vyzeráš strašne, zhodnotí ma kolegyňa, s ktorou sa náhodne stretnem na letisku. Prísne si ma premieriava. Nemal by si chlastať, dodá. Vyčítavo sa na ňu zadívam. Rád by som jej jednu zavesil. Nezavesím. Nepatrí sa to. A najmä má pravdu. Prejdem to mlčaním.

Prší. Vychádzam z garáže do lejaku, dážď bičuje predné sklo. Hudbu, potrebujem hudbu. Chvíľu listujem v zozname, potom nachádzam. Suzanne Vega. Tom's Diner.

Mám chuť to otočiť a dať si víkend na Manhattane. Miesto toho budem robiť komparz na svadbe na konci sveta, kde sa zaiste miestni zlejú a ja im nebudem vládať sekundovať. Neviem presne, či by ma to malo trápiť — zamyslím sa.

To vydržím.

Ešte pár dní, dvetisíc kilometrov — a zase odletím do tepla.

To vydržím.