Swing

Stošesťdesiat talianskou diaľnicou, v kolóne rovnako opatrných nemeckých vodičov. Nedbalo jej hladím pokožku nekrytú ľahučkými letnými šatičkami.

Chvíľami možno náhodne zavadím o vnútornú stranu stehien. Má zaklonenú hlavu, ktovie, hádam podriemkáva, za veľkými slnečnými okuliarmi nie je nič poznať.

Sporadické dotyky postupne naberajú na intenzite. Smerujem nahor, a tuším, že už to spozorovala. Z pier sa jej derie vzdych. Mierne roztiahne kolená.

Natočí sa ku mne a prehrabne mi vlasy — ako tiché schválenie nasledujúcich minút. A opäť sa necháva unášať.

Hladiť ju cez látku nestačí. Ani neviem, či viac mne alebo jej. Vyzleč si nohavičky, poviem medzi dvoma trackmi od Bennyho Goodmana. Letia k podlahe. Pootvorené pery sa jej chvejú.

Predbiehame kolónu nákladiakov, výhľad k nám majú ako bonus k alpským scenériám.

Explodovala pred hranicami, trhane, ticho. Zovrela mi ruku medzi stehnami, aspoň takto sa deliac o svoju rozkoš so mnou.

V Rakúsku sme spomalili pod stoštyridsať.