Ráno po prebdenej noci. Chcelo to hotel, uvažujem a už som na ceste. Prvé maily, schôdzky, telefonáty. Obed, zase presun. O čom sa bavíme? — bez zábran sa pýtam uprostred jedného z nekonečných stretnutí. Smejú sa.
Zastavujem na červenú. Slnko zapadá, díva sa mi do očí a v tej chvíli mám jasno. Taký intenzívny a čistý moment. Idem správnou cestou. Všetko do seba zapadá. Všetko je stále presne tak, ako má byť.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára