Je hlboko po polnoci. Sedím na brehu, šplechot vody sa miesi s rehotom mladej blonďavej cice po mojom boku. Hladím si ego; ešte vždy dokážem rozosmiať slečny. Chce to ďalší hlt z fľaše a na cicu sa nedívať. Preventívne, aby ma nepremohli pudy. Šlo by to...O pár dní neskôr sedím na inom brehu, šplechot vody sa miesi s rehotom stoviek ľudí naokolo. Som v tom nevinne, môže za to Big Lebowski na plátne. Chcelo by to hlt z fľaše a cicu, hovorím si posmutnelo. Keby to tak šlo!
A potom sa nechávam premôcť pudmi: Šesť čokoládových šišiek za štyri doláre? Tomu sa predsa nedá odolať!
4 komentáre:
V juli som dost podrazdene zasomrala "Este niekto kua co ide do Kanady?", ked som zistila, ze moj byvaly, moj brat a moj drahy priatel idu nezavisle od seba v rozmedzi par dni do Kanady.
Nemyslela som si, ze sa prihlasis.
Chlastal som z americkej strany, ked ta to potesi :-)
No ved zato! :D
Potesilo heh:))
Zverejnenie komentára