R'n'B Soul

Vošla do dverí a už som vedel, koľko bije. Odhliadnuc od šable, ktorú som pred pár hodinami neobradne hodil v bufetovom záchode, som sa cítil vo forme. Na mladú nemávam takúto chuť, pomyslel som si prekvapene.

Hodil som ju na posteľ a zakrátko som z nej všetko strhal. Predohru som skrátil na pár sekúnd a dychtivo som sa do nej vnoril. A potom; potom som ju len tak objal, kým ona zmätene riešila neriešiteľné.

Ktovie, aká je jej dcéra, napadlo mi, keď som zaspával.

Vtedy a dnes

Kubánsky bar v Camdene, exujem tequily brzdené pivom. Splývam s lokálnym východoeurópskym davom. Čo tu robíš?, pýta sa ma Rumun od vedľajšieho stola. Dovolenkujem, zaklamem. Prd, videl som ťa na stavbe v Kingsbury, uchechtne sa. Pokrčím ramenom a tiež sa uchechtnem. Tak čo sa pýtaš, keď vieš?

Mladá ťahá z posledného. Snaží sa držať krok — myslím to samozrejme obrazne — ale už neartikuluje. Ostal som v tejto hlučnej mase sám s bratom. Stačí pohľad, možno slabý úškrn, a viem — všetko je stále tak, ako má byť.

Palahniuk ešte ani neplánoval napísať svoj bestseller, keď sme sa otĺkali pred pajzlom s názvom Ambra, aby sme zabili čas a pretriezveli. Rehotali sme sa, šialení, slobodní, smelí. Dnes sa stačí uškrnúť, biť by sa nám už nechcelo; pestované brušká by nám bránili dať si poriadne do tela.

Ale inak sa nič nezmenilo.