Mladú som vyhnal v sobotu večer do mesta samú. Nech sa dievča pobaví. Budem čítať alebo pracovať, hovorím jej, ty sa bav! Príliš neprotestuje a mizne medzi tými studenými bielymi vecami, čo neprestajne padajú zhora, aby vytáčali letných ľudí ako som ja.
Otváram chladničku, mám na niečo chuť; samozrejme len kvôli endorfínom. Díva sa na mňa jedna, dve... dvanásť smutných hlavičiek. Zbytočne na mňa štrngajú, nechcem. Vlastne...
Jesť napokon nemusím. Nalievam si Chivas, škrabem sa v rozkroku a počúvam hudbu, ktorú mladá neznáša. K šťastiu stačí človeku málo.
22. februára 2009
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)