Na smrť unavený. Mlčky kráčam domov, cestou si kupujem čosi jesť. Zatváram za sebou dvere, padám na gauč. Potom glg JB, dívam sa z balkóna na mrakodrapy okolo. Hudba — trebárs niečo veľmi pohodové z osemdesiatych. Eno.
Kurča teriyaki, paličky, zelený čaj. A odpadávam.
Na ten byt nemôžem zabudnúť, pamätám si, ako zvykli zaklapnúť dvere, farbu koberca, zvuk gauča, keď som doň padal. Niektoré dni sú zložitejšie ako iné. A túžba, tej som plný od hlavy k pätám.
10. januára 2009
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)