27. novembra 2007

Vojna a mier

— Aký bol víkend? — pýta sa.
— Nič zaujímavé... — prehodím.
— Pravdu by si mohol.

Pozriem na ňu, prižmúrim oči a zamyslím sa.

No? Ako? Ako? — nalieha.

V piatok loďka, malá loďka, v ktorej nie je rybárske náčinie a veslá, iba 50 indivíduí, viac či menej túžiacich rozsekať sa. Viackombinácia pivo, víno, vodka, whisky, absinth, tráva, MDMA. Päť hodín na lodi, dve v bare, dve na techne, dve v klube. Jeden vyhadzov, tri záverečné. Jedna príjemná holka. Doma ráno. Dve hodiny spánku, potom voliť. Zelených, sú takí normálni.

V sobotu loďka. Malá loďka, v ktorej nie je rybárske náčinie a veslá, iba 20 indivíduí túžiacich rozsekať sa. Bez výnimiek. Ležím na palube, sŕkam pivo, slnko praží, indivíduá skáču z loďky do mora, slečny vyzerajú ako z katalógov, alfa chlapci vystavujú na obdiv svoje svaly a reči. Dve hodiny kóma, večer akcia. Po trinástom bourbone nepočítam. Cigara mi visí z huby ako Che Guevarovi, no bez revolučných ideí. Nad ránom vládzu len esá prešpikované drogami. Ja a ešte dvaja. Detaily mi povie výpis výberov z bankomatu.

V nedeľu predpoludním sa plazím do postele po prvý infarkt.

Viem, čo poviem.

— Nič nebolo. Sedel som doma a pozeral som z balkóna. Čítal som Tolstého.
— A? — zatiahne trocha sklamane.
— PPF predsa!

12. novembra 2007

The Killers


Práve som sa vrátil z The Killers. Príjemne prekvapený. Prvý raz som o nich počul na premiére Corbijnovho bijáku pred mesiacom; nahrali Shadowplay od Joy Division pre film a soundtrack, a spravili to celkom podarene.

Atmosféra jedna z lepších, čo som za tie roky v Sydney zažil. Priznajme si — kým nehrajú U2 alebo Red Hot, obecenstvo v Sydney je nahovno. Ľudia nespievajú, horko-ťažko zatlieskajú, obyčajne len čumia, počúvajú a popíjajú pivo. To v tom lepšom prípade, v tom horšom sa rozprávajú, jebú s mobilmi a koncert, za ktorý vyhodili cez sto chechtákov majú na háku.

Tento bol iný. Ľudia počúvali, tlieskali, vrieskali a spievali s kapelou. Možno to súviselo s prevládajúcou vekovou skupinou a pohlavím publika. Mladé kočky, ako inak.

Na záver zahrali klasiku Helter Skelter, pesničku, ktorú Charles Manson čórol The Beatles a U2 čórli späť (ako spomínal Bono). Trocha som zagooglil a vyšlo mi, že ju The Killers ešte nehrali. Fasácky prídavok.

Dobrá správa na koniec: Rock and Roll ešte žije a darí sa mu dobre. Fasa, šraci.