26. júla 2007

Chlad

Štúrak. Chodba. Deväťdesiate, takmer leto, niekedy k tretej ráno. Hŕstka uťahaných, ochmelených, no stále nezlomených naťahuje punkovú záhradnú slávnosť. Džojnt si nájde každého, skoro ako dnes dane.

Odpálení rýchlosťou svetla niekam nad nočnú Bratislavu strácajú schopnosť komunikovať, vlečú za sebou spleť myšlienok a túžob, a potom už celkom mlčky, potichučky padajú vyčerpaní na dlažbu. Chladí, pochopiteľne.

Ježišov bratranec, dlhovlasý, bosý, vysmiaty a pritom celkom vážny, milujúci a ešte milovaný, ťahá dlhou chodbou gitaru. Ladí. Hrá. Mladičká básnířka.

Dlažba chladí. Pochopiteľne.

Kde sú všetci?

19. júla 2007

Infarkt

Pár dní u mňa prespával kamoš. Menil byty, do toho dovolenka, nemal kde zložiť hlavu, tak sa ubytoval v mojej obývačke.

Prídem domov, všade rozsvietené, kamoš nikde, kľúče od auta pohodené na stole, vypnutý mobil. Soske?

Volá pred polnocou. Bolo sa mu nevoľno, nevládal stáť na nohách, búšilo mu srdce, myslel, že prichádza prvý infarkt. Záchranka, nemocnica, všetky testy negatívne. Už mu je dobre.

Kto zjedol môj marihuanový koláčik?

10. júla 2007

Chlapi

Pri bare. Štíhla kočka prižmúri oči a posťažuje sa:

— Chlapi už nie sú, čo bývali. Dnes stačí, že sú na prvý raz odmietnutí a už to pre nich končí. Nevidieť žiadnu snahu.

— Hm. Môžem poprosiť ešte jednu tequilu?

7. júla 2007

42. email

Je neskoro. Príliš neskoro. Piatok večer, už som mal sedieť v bare, pozorovať zachovalé sedemnástky (až tridsaťsedmičky) a pripravovať sa na útok. Alebo niečo podobné. A hovno-hovno, zlatá rybka, som v robote. Síce pijem druhé pivo, ale to sa neráta, pretože ma bolí chrbát od hrbenia sa pri počítači. Chcelo by to LHK, tú najlepšiu masáž, ale vysedávaním pred monitorom sa k nej neprepracujem.

Pípla esemeska. Nestraš, geňo. Som na ceste. Ešte hoďku a som tam, ani si nevšimnete, že mi chýba nejaké promile. Lebo nebude.

Tretie pivo.

Spočítal som dnešné relevantné emaily: štyridsaťdva.

Konečne na odchode. Štvrté do ruky. Príjemný pocit, že to mám za sebou a ako bonus vedomie, že som vďaka koncu finančného roka nemal čas produkovať patetické zlátaniny.