Taxi

Moja veštica vravieva, že mám bohovskú, nadprirodzenú intuíciu. Vychádza to vraj z konštelácie hviezd pri mojom narodení. Prirodzene, vôbec tomu neverím, ale lichotí mi to. Chvíľami je to zábavné.

Idem po ulici a myslím na Kelly. Nevidel som ju niekoľko mesiacov. Za päť minút do nej vrazím. Usmievam sa.

Utekám na akciu. "Jeb na to, nesprchuj sa," hovorí mi Surfer, mierne podráždený, pretože nestíhame. Práve dnes, pomyslím si, keď mi vletí do cesty krásna mladá slečna. Žeby rukatá-nohatá turistka? Alebo nejaká iná? Linn? Neviem, ale cítim, že je všetko na dobrej ceste.

Končím v posteli nejakej inej Linn. Blondína, 22, krásna a šialená. Mlčky si ju prezerám nahú, keď potom spí. Nemám žiadne hriešne myšlienky, som s tým akosi vyrovnaný. Nespím, idem preč a viem, že ma za to bude nenávidieť. Čo narobím.

Robím ďalší test. Taký ten pravidelný. Turecký taxikár. Fenerbahçe alebo Galatasaray? Čo povie viem dávno predtým ako to vysloví. Nerozumie, keď sa smejem jeho nevinnej odpovedi — Beşiktaş.

Na taxikárov to celkom funguje. Ešte keby sa to dalo aplikovať na život.

Babylon

Víkend. V piatok akcia, ktorú som nemohol vynechať. Povinná. Zbierka indivíduí, bohvie, kto to triedil (nejaký kokotko, keď ma k nim pridal). Ako vystrihnuté z Kafku. Toho pražského nemeckého Žida myslím, aby nedošlo k omylu.

Riadil to Škót, akože sa... aha, Johnnie Walker. Bol všade, okrem iného i v mojom pohári. Nerozumel som si s ním, tak som ho pravidelne posúval kvetinám. Určite boli rady. Mierne blazeovaný som čakal na padla.

Zrazu sa zjavil vysoký, tenký Arab s vodnou fajkou. Vlastne, možno to nebol Arab, ale to je jedno. Chvíľu sme po sebe pozerali — teda ja a fajka — a potom som sa presunul o dva vesmíry doľava. Ešte sa zo mňa dymilo, keď som zaspával.

V sobotu pláž. Austrálska. Keď práve neležím, prípadne nevystavujem svoje obnažené telo napospas medúzam, grilujem. Mäsko. Odborne sa to nazýva bárbí.

Oskar frajeruje pre turistov. A turistky. Jedna rukatá-nohatá sa so mnou ocitá uprostred davu celkom osamote. Dívame sa rovnakým smerom, na more. Príjemné. Neberiem si číslo. Opäť ju uvidím. Skoro. Príjemné, príjemné.

Nedeľa. Prší. Tak se ti mi udělalo nějak smutně a že nevíš na koho jsem si vzpomněl... No jo, na tebe. Jedna nemôže. Druhá môže. Inak všetko podľa plánu. Plytké?

Spomínal som, že som videl Babylon? Ešte rezonuje. Radšej by nemusel.

Tik-tak

Chvíľami, nie veľmi často, ale kde-tu, občas, ma prepadne taká akási úzkosť prameniaca z toho, že si uvedomím sám seba. Tie chvíle osvietenia neprichádzajú príliš často, pretože našťastie som stále niečim zaneprázdnený a keď práve nie som niečim zaneprázdnený, tak som pod obraz boží, alebo v takom švungu, že lietam ako raketa.

Keď nad tým tak uvažujem, možno sa stále snažím byť niečim zaneprázdnený (resp. pod obraz boží, resp. vo švungu), aby tie záchvevy poznania nedostavovali. Pretože som z nich otrasený.

Tá spomínaná úzkosť pramení z vedomia, že tu nie som navždy. Že mám stále viac sivých vlasov. Že keď robím kokotiny, nerobím niečo zmysluplné, podstatné, napĺňajúce, oslobodzujúce, dôležité. Že mám vyhradaný krátky interval a poväčšine s ním narábam, ako by sa mal natiahnuť na nekonečno.

Mám malý problém. Ešte som si neujasnil priority. Ani smer, ani ciele.

A možno by som len nemal čítať Sartra, som z neho len zbytočne vystresovaný.

Flip

Neviem, či sa dnes ešte u nás na Slovensku používa slovíčko flip, resp. flipovať. Niekedy to celkom fičalo. Hlavne v čase, keď som vymetal techno akcie.

A jeden taký - ale vlastne úplne iný - flip som zažil, keď som si dnes pozrel Faunov labyrint. Bol som z toho asi polhoďku úplne vykoľajený.

Odporúčam. Je to riadny flip.