Detox

Sedem dní, sedem akcií. Z poslednej si pamätám pravidelný prísun fliaš vína v reštaurácii, džojnty na pláži a zlikvidované zásoby fernetu u mňa doma. Plus nadránom blikajúce a pípajúce kontrolky ako z katastrofického filmu. Nasledoval prestrih.

Ráno tvrdý reset.

Večer som šiel pozrieť záchranárku. Pôvodne to mala byť masáž, ale keď videla, aký som rozjebaložený, oznámila mi, že to by ma zabilo a nech prídem na budúci týždeň. Naordinovala mi vitamíny, homeopatiká a detox. Žiadny chlast, žiadne drogy. Ani fastfood. Ani mäso. Žiadne biele pečivo, žiadne cestoviny. Žiadne sladkosti, prirodzene. Vlastne, žiadny cukor. Žiadne konzervované potraviny, ani ovocie.

V podstate môžem cucať vodu s citrónom a príležitostne si môžem ísť chytiť biodynamickú organickú celozrnú rybu, ale len takú, čo nebola umelo vykrmovaná.

Vo všetkých troch hyperbrutalanalfekalsupermarketoch v okruhu 300 m od môjho bydliska nemajú nič skutočne zdravé. Premýšľam, či sa oplatí stopnúť chlast a drogy len tak samostatne, keď nemôžem z objektívnych dôvodov detoxikačný program spustiť plnohodnotne.

Mimochodom, ak už nenapíšem, tak som sa do toho dal — a zomrel som od hladu.

Rozhodol som sa

Cez obed som sa vytratil domov. Len si tak posedieť. Odkedy som si rozosral biorytmus a myšlienky návštevou Európy, nič sa mi nechce. Vlastne, i predtým sa mi často nič nechcelo, no nechcelo sa mi tak akosi intenzívne, kým teraz je to také letargické.

Rozhodol som sa, že sa nechám vyraziť z roboty. Je uprostred sezóny, každý lieta ako namydlený blesk, len ja pripomínam papierové vrecko vo vetre ako z Americkej krásy.

Kúpil som si letenku do Prahy. Stála skoro ako nedávno spomínané firemné fábie. Uvidím syna, ex-ženu, sneh a kamošovu svadbu. Plus normálne Vianoce a normálny Silvester ako bonus. Deviaty a desiaty týždeň voľna v priebehu jedného roka však neuhrám na dovolenku. Možno by sa to ešte dalo zvaliť na nejakú chorobu (kurva, Doktor, raď!), ale príliš to neriešim.

Život je vraj otázka priorít. Tak uvidíme, ako hovorieva Stevie Wonder.