Hovno sa mi chce, ale asi na tom príliš nezáleží.
Vykopal som sa z postele po pol deviatej, zhodnotil som, že týžďňové strnisko ešte nepotrebuje úpravu a vybral som sa otvoriť obchod. Už ma čakali Amalia a Emanuel, prišiel som, samozrejme, neskoro. Osral to pes.
Počas dňa som sa ako obyčajne príliš nezodral. Súviselo to aj s tým, že George sa dnes preventívne rozhodol do roboty celkom neprísť, miesto toho šiel na nejakú akciu Apple v Hiltone. Vie sa zašívať na úrovni. Aj moji akože podriadení to mali všetko absolútne v paži, Jasona som dnes sotva videl. Zdá sa, že po návrate zo Zélandu iba chlastá, aby vykryl ten slabý dvojhodinový posun, chudák.
V robote bola relatívna nuda, akurát jedna šikmá ženská sa snažila kúpiť laptop na kradnutú kreditku a neprešlo to. Škoda, aspoň by boli nejaké čísla. A ešte som dnes napočítal prvý čierny Amex tento mesiac. Ženská kupovala vodotesný a nárazuvzdorný Olympus, ktorý ale fotí horšie ako môj mobil. Každopádne, keď sa jej nebude pozdávať, môže si kúpiť niečo iné.
Večer som kvasil doma a s Raďasom som si dal trocha kanadskej whisky, ktorá je rovnako hnusná ako akákoľvek iná, hoci ju nonstop vychvaľuje. Keď ju neriedim kolou, je mi z nej na vracanie. Jáj, a mal som dnes smelé plány, že pôjdem do posilky a začnem so sebou niečo robiť, keď už si prestávam vidieť na vtáka, ale akosi mi nevyšiel krok. Aj zajtra je deň.
Aspoň som sa večer odvšivil vo vani.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára