Trocha nostalgie

Došli mi tie lístky na U2, čo som si objednal začiatkom týždňa. Som z toho celý namäkko. Pred dvanástimi rokmi som prakticky z videa ani nevyberal Zoo TV: Live From Sydney, ale akosi by mi v tom čase nenapadlo, že jedného dňa sa odjebem na druhý koniec planéty a budem mať možnosť ich vidieť práve tu.

A keď už hrozilo, že prídu, po lístkoch sa zaprášilo a dali sa zohnať iba do Adelaide. Z núdze cnosť, vzal som ich. A teraz? Lístky do Adelaide vrátené, lístky do Sydney ležia na stole.

Týpci môžu prísť. Konečne je všetko tak, ako má byť.

Plnohodnotný deň

Dnes som opäť prežil plnohodnotný deň. Jediné, čo mu chýbalo bol sex, ale na ten seriem, odkedy som sa rozhodol, že citovo investovať do buchty viac ako tridsať sekúnd je pičovina. O tom možno inokedy.

Ráno som sa prebral s predstihom, vyplatil som kreditku, zistil som, že ma eBay pripravil o ďalších sto chechtákov a som šťastným majiteľom ďalších šiestich singlov U2. Následne som si kúpil dva lístky tej istej kapely na koncert u nás v meste a rozhodol som sa predať lístky - opäť tej istej kapely - v inom meste. To bolo raz-dva.

Potom som sa vybral do centra, pozrieť jeden bytík. V náhlom záchvate šialenstva som sa pred niekoľkými dňami rozhodol, že by som si mohol niečo kúpiť, a špeciálne tento sa mi pozdával. Vlastne som mal v predstavách syna, ako sa v ňom váľa o nejakých pätnásť-osemnásť rokov a hovorí buchte: "ále, to mi kúpil foter, v náhlom záchvate šialenstva!" A buchta je z toho paf a chce spoznať fotra. A budem to mať bez tridsiatich sekúnd citovej investície. Che-che.

Potom som si vybavil letenku do Európy na november (ešte by to chcelo vybaviť aj letenku späť) a bol som chvíľu (asi dve hodiny) u nás na veliteľstve, kde som predstieral záujem o všetok dostupný nový tovar, čo sme mali i nemali na sklade.

Po obede som bol pozrieť svojho hypotekárneho agenta, ktorý sa potom celé popoludnie hádal s mojim realitným agentom. Ja som kvasil v robote a predstieral záujem o problémy všetkým mojich zamestnancov, ktorí za mnou chodili, kým som visel na telefóne raz s jedným a raz s druhým imbecilom.

"Je to úplný kokot," vraví mi jeden.
"Vôbec sa s tým chujom nedá baviť, zložil som mu," hovorí druhý.

A potom bol odrazu čas vypadnúť. Volal mi kamoš, ktorý sa môže živiť ako model, prvoligový futbalista, alebo prvoligový hokejista, ale ešte sa nerozhodol a tak to rieši na všetky strany. Šli sme si sadnúť na šesť.

Trocha sme si ligli a pekný deň je za nami.

Noc ako každá druhá

Ožral som sa na akcii u Johnyho. Nechcelo sa mi k nemu, ale stále otravoval a po treťom telefonáte ma zlomil. Býva v riti na konci mesta, kde nechodia ani fízli, ani normálni ľudia. Šiel som busom (počítal som s tým ako budem vyzerať) a mal som fíling, že cestujem do Číny. Toľko rýž pokope som už dávno nevidel.

Prišiel som neskoro, týpci už tlačili do hláv pizzu, čo bol neklamný znak konca akcie. Doniesol som si sedemdecku Jima Beama a za dve hodiny som ju sám stiahol. Neboli tam žiadne buchty, takže iné mi nezostávalo.

Prebral som sa o šiestej, čiže podľa mojich predstáv uprostred noci. V takom pičnom stave som nebol už dávno. Dorazil som džúsy, čo som našiel v chladničke a šiel som domov. O desiatej som mal otvárať krám. Nastavil som si budík na 9:55, prespal som sa a odišiel som do roboty zomrieť.

Doktor

Niektorí ľudia si asi z predchádzajúcich životov doniesli dojebanú karmu a nech sa snažia ako chcú, veci im nevychádzajú.

Typickým príkladom je Doktor. Prejavuje sa to napr. na jeho zdraví. Vždy, keď chce niečo podniknúť, automaticky ochorie. Niekoľkokrát sa snažil ošmejdiť osud tým, že sa dal vypísať a začal si užívať, ale potom zvyčajne ochorel, práve keď to začínalo mať grády.

Alebo to šťastie s buchtami. Raz zbalil batôžkarku, obrábal ju v aute a ukradla mu mobil. Inokedy zbalil kurvu na dovolenke v Prahe a nesmelo jej povedal, či by si to nemohli rozdať o čosi drsnejšie. Kurva naňho škaredo zazrela, jednu mu s privretými očami jebla a zarevala "šukej mě, čuráku!!!" Detaily neviem, ale ešte o týždeň sa sťažoval na narazenú sánku.

Ale najlepšie je to s cestovaním. Doktor dychtí po spoznávaní exotických krajín a exotických diev. Pred pár rokmi chcel ísť na Bali, ale dva dni pred odletom tam vybuchlo zopár nočných klubov, tak si to rozmyslel. Teraz som posledné týždne nepočúval o ničom inom, len o tom, ako bude koncom mesiaca obrábať kurvičky v Thajsku. A ako to dopadlo? Doktor svojou karmou spôsobil štátny prevrat!

No... A na koniec roka chystá nájazd na Britániu... Boh ochraňuj kráľovnú!!!

Práca zábavou

Včera popoludní mi pristál v inboxe email od generála, že dnes ráno sa bude konať súrna porada, účasť nutná. Tuším všetkým pozvaným mierne stiahlo rite, keďže generál zabudol spomenúť čo také súrne mu víri hlavou.

Ako dnes vysvitlo, hlavou mu vírilo hovno, len sme sa bavili o katalógu, ktorý vypustíme budúci mesiac. Každopádne to však bol traumatizujúci zážitok, lebo som vstával už o siedmej, aby som sa tam na ôsmu dogúľal; a čo ma serie ešte viac, v polospánku som niekde cestou odjebal týždeň starý shuffle, čo sa mi hojdal pod košeľou.

Musel som si sadnúť k Georgeovi, aby sme si navzájom nevideli do ksichtov, pretože keď niekto z iniciatívnych kolegov povie niečo duchaplné, alebo až príliš okato líže generálov zvierač, chytajú nás v kombinácii s vygúleným kukučom toho druhého nekontrolovateľné záchvaty smiechu. Alebo keď niekto pri odpovedi na jednoduchú otázku začne rozoberať svoj životný príbeh - vtedy mi neostáva iné, ako zastrčiť gágor pod stôl, alebo sa ísť vyrehliť na chodbu a pre istotu sa už nevrátiť, pretože to nabetón neustojím.

Ale tak to má byť, práca má byť predsa zábavou.

Fasa deň

Dnes som sa fakt pobavil.

Ten môj huličský kamoš oscilujúci medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou, ktorého narodky som bol oslavovať v piatok, celkom nezvládol presun domov. Dostal síce od generála 50 chechtákov na taxík, ale asi sa rozhodol nechať si ich na matroš navyše a šiel domov metrom. A buď dostal nakladačku, alebo prijebal zo schodov a má vykĺbené rameno. Oficiálna verzia je, že možno prijebal zo schodov a že si to nepamätá. Tú druhú časť vyjadrenia mu celkom žeriem, pretože keď som s ním odchádzal domov sotva artikuloval a dal by sa využiť ako živý príklad Brownovho pohybu.

Dôležité je, že si pamätá, že som mu dal kilo a že keď ho vykopnú z nemocnice, má doniesť tovar.

A dnes fakt niet na čo pičovať. Kúpil som si na eBayi ďalšie dva staršie single U2, oskar na plné pecky signalizoval leto, v robote som sa takmer neukázal (výhoda príslušnosti k manažmentu), oznámil som generálovi, že sa budem zase asi na týždeň v novembri porúčať do Európy (správne to pochopil ako 10 dní, ale nenamietal) a nadôvažok som celý deň počúval strááááášne depresívneho Bjørnstada a nič mi to nerobilo.

Fasa deň.

Déjà vu

Je nedeľa večer a márne si lámem hlavu nad tým, čo som robil od pondelka do stredy. Absolútne okno. Od štvrtka do nedele aspoň viem, čo som robil - ale nepamätám si skoro žiadne detaily. To preto, že som zase chlastal.

Vo štvrtok sa to začalo nenápadne, ale o to to bolo lepšie. Už som pomaly zatváral kšeft, keď mi tam vtrhol môj zamestnanec Emanuel, spolu s dvoma navoňanými kamošmi. Aj Emanuel bol nejako snobsky navoňaný. Vysvitlo, že idú na nejakú akciu hneď za rohom, v najsamlepšom klube v okruhu dvoch kilometrov (len dvoch, lebo dole na pláži je tiež pár vychytených pajzlov). Celkom rýchlo som sa dal presvedčiť, aby som šiel s nimi. Prebiehalo to asi nasledovne:
- "Kam idete?"
- "Do Easternu."
- "Kokso, aj ja by som skočil!"
- "No, máme jeden lístok navyše, tak poď."

Bolo rozhodnuté. O polnoci zo stredy na štvrtok ma do Easternu nevpustili kvôli môjmu ukrajinskému fejsu (aj preto si nepamätám, že by sa niečo do stredy dialo), tak teraz som si to mohol vynahradiť. Vymenil som si košeľu a hneď som začal obracať bourbon za bourbonom. A potom prišlo asi päť až sedem náletov B52 a bol čas ísť chrápať, lebo na druhý deň som už o deviatej otváral kšeft.

Emanuel potom všetkým v robote rozprával ako ma po desiatich poldeci vytiahol tancovať. A ako ma nechal desať minút samého a keď prišiel, bol som s piatimi buchtami. Ruska bola dobrá, ale bol som unavený. Možno by som mal dať Emanuela preložiť do vyhnanstva do obchodu za mesto, aby mi nekazil morálku.

V piatok mal môj hlavný huličský parťák vo firme narodky. Osciluje medzi 40 a 50 a už nezvláda chlastať ako voľakedy. Odjebaný bol už o jedenástej. Na druhej strane je pravda, že všetci ostatní buď odpadli, alebo sa odjebali ešte skôr. Potom som ho podopieral smerom na taxík a dal som mu kilo, aby mi doniesol nejaké hulenie. Vravel mi, aby som nikomu nevravel, že hulí, lebo to nikto nevie. Tak som ho potešil, že len počas akcie som sa to dozvedel z dvoch nezávislých zdrojov.

V sobotu sa konala chlastačka na Manly. S najväčšími prípravami, ale bavil som sa najmenej. Najprv som sa bol s Doktorom a Surferom nadlábnuť v mexickej reštike, kde sme boli za kokotov, lebo sme si objednávali štýlom "dones dačo dobré" a potom sme začali nasávať priamo tam. Keby nezavreli, asi by sme sa ani nikam nepresunuli.

Boli sme v dvoch kluboch, vyberal futbalista David, štvrtý do partie. Lámali sme pivá a ešte som si to prekladal bourbonmi a spestroval tými bombardérmi. O štvrtej ráno mi hrozil reset, tak som sa porúčal. A zase, keď ma moji parťáci nechali osamote, sa ku mne najebalo asi sedem ženských. Normálne déjà vu. Zase som nič neporiešil, boli hnusné a mladé. Dve déjà vu za večer, to už bude nejaká vážna chyba v Matrixe.

Dnes som celý deň smrdel a prdel. Fuj, to bol víkend. Už sa teším do roboty, aby som si trocha oddýchol.

Druhý týždeň v prdeli + inzerát

Minule som spomínal to letisko a teraz sa mi vybavuje, že aj tam, rovnako ako v lietadle a v telke na mňa zo všakovakých plagátov, letákov a upozornení celé roky vyskakoval Steve Irwin, lovec krokodílov, že karanténa je dôležitá. Tak už nebude. Teda vyskakovať. V pondelok si to s ním rozdala raja a Steve to nerozchodil. Som z toho namäkko, fakt ikonický chlapík to bol. Mierne uletený, ale týpek ako sa sluší a patrí.

Ale nie o tom som chcel. Druhý týždeň som bol zapiť. Tuším včera to bolo a začalo sa to nenápadne, ale dnes som teda mal čo robiť, aby som si na to spomenul. Tak len čo si vybavujem:

• Kolumbijčanka bola dobrá, škoda, že mi nedala. Neviem, či by ju trápili výčitky svedomia. Jej americký manžel bol v štádiu rozkladu, tak by sa to nakoniec dalo kvalifikovať ako dobrý skutok.
  
• Padli dve fľaše tequily, čo si pamätám, počet pív sa dá odhadnúť ako "veľa".
  
• Ani za boha som sa nevedel trafiť do gulí na biliárde. Pritom som si pripadal taký triezvy.
  
• Zožral som asi dve kilá horúceho mäsa z barbecue, bez príloh.
  

A teraz ten inzerát: Hľadám darcu nového žalúdka, aspoň jednej obličky a zachovalej pečene. A Kolumbijčanku od 20 do 30, kozy dvojky, primerane pojebateľnú. Ponuky do inzercie.

Letisko

Minulý týždeň som prihučal po skoro šesťtýžďňovej pauze späť do svojho adoptívneho domova a na letisku som bol zase vypočúvaný ako decko čo hodilo kameň do okna riaditeľne. Resp. decko, ktoré je podozrivé z toho, že hodilo kameň do okna riaditeľne. Všetko kvôli tomu, že som nemal batožinu, pochopiteľne. Plus ešte kvôli tomu môjmu podarenému fejsu.

Cez pasové som prešiel v pohodičke, mám teraz už rok nové lajstro, s ktorým som sa ešte neokúpal vo fontáne, ani som si ho nepolial pivom, ani nepovracal, ani nič. A ani sa mi na ňom ešte nedlepuje následkom opotrebenia zadná strana, takže to zatiaľ nevyzerá, že som si doň sám vlepil fotku, ako to bolo s tým predchádzajúcim.

Všetko kvôli batožine. Tej, ktorú som nemal. Malý ruksačik s iBookom a troma kilami špinavých ponožiek je žalostne málo na šesťtýždňový výjazd na druhý koniec sveta. "Odkiaľ ste prileteli?", pýtala sa ma riadne vypasená krava už po tretíkrát. "Singapur!", odpovedal som bez zaváhania. "Takže už nie Bahrajn?", nedala sa. "Aj Bahrajn", prirodzene. A aj Frankfurt. A aj Praha a aj Viedeň. Oné, ešte aj v Kuala Lumpur som bol. Odtiaľ všade som priletel. Vzdychla si. "Kde je Bahrajn?", zamyslela sa a vyhľadala si všetky moje prílety a odlety v počítači.

Vysypala mi na stôl kompletne celú peňaženku. Hovorím, krava. Pozerá kreditku po kreditke, stále tie isté mená, dokonca to aj sedí s pasom, stále tie isté podpisy. Obzerá si môjho malého. Teda syna. Na fotke. Prečo nie je so mnou. "Asi je s matkou", kde by asi bol. Skúma nejaké účty. Tuším našla účet od kočiarika, ktorý som hľadal, po tom čo nám chudák kočiar odletel na zájazd do Nemecka, kým zvyšok rodiny navštívil Čechy. Dík, že si to našla.

Krava, ani mi nezaželala pekný deň. Akurát povedala: "Ešte som nevidela nikoho z 30-hodinového letu s takým malým batôžkom." Tak vidíš, krava, všetko je raz po prvý raz.

"Kde v piči trčíš?", pýtal sa potom Doktor, ktorý ma prišiel hodiť domov.

"Mal som rande so zakomplexovanou pičou z Blacktownu, ktorej sa nepozdával môj fejs."

"Ani sa jej nečudujem."

"Choď do piče."

Dali sme si štyri pivá a ráno som potom išiel do roboty. Ach jaj, už by to chcelo nejakú dovolenku.

Prvý týždeň v prdeli

Hovno sa mi chce, ale asi na tom príliš nezáleží.

Vykopal som sa z postele po pol deviatej, zhodnotil som, že týžďňové strnisko ešte nepotrebuje úpravu a vybral som sa otvoriť obchod. Už ma čakali Amalia a Emanuel, prišiel som, samozrejme, neskoro. Osral to pes.

Počas dňa som sa ako obyčajne príliš nezodral. Súviselo to aj s tým, že George sa dnes preventívne rozhodol do roboty celkom neprísť, miesto toho šiel na nejakú akciu Apple v Hiltone. Vie sa zašívať na úrovni. Aj moji akože podriadení to mali všetko absolútne v paži, Jasona som dnes sotva videl. Zdá sa, že po návrate zo Zélandu iba chlastá, aby vykryl ten slabý dvojhodinový posun, chudák.

V robote bola relatívna nuda, akurát jedna šikmá ženská sa snažila kúpiť laptop na kradnutú kreditku a neprešlo to. Škoda, aspoň by boli nejaké čísla. A ešte som dnes napočítal prvý čierny Amex tento mesiac. Ženská kupovala vodotesný a nárazuvzdorný Olympus, ktorý ale fotí horšie ako môj mobil. Každopádne, keď sa jej nebude pozdávať, môže si kúpiť niečo iné.

Večer som kvasil doma a s Raďasom som si dal trocha kanadskej whisky, ktorá je rovnako hnusná ako akákoľvek iná, hoci ju nonstop vychvaľuje. Keď ju neriedim kolou, je mi z nej na vracanie. Jáj, a mal som dnes smelé plány, že pôjdem do posilky a začnem so sebou niečo robiť, keď už si prestávam vidieť na vtáka, ale akosi mi nevyšiel krok. Aj zajtra je deň.

Aspoň som sa večer odvšivil vo vani.